23. marca vybraní žiaci z prvých, druhých a tretích ročníkov nastúpili ešte pred piatou hodinou rannou do autobusu. Dôvodom bola exkurzia do poľského mestečka Osvienčim, v blízkosti ktorého sa nachádza smutne známy bývalý koncentračný a vyhladzovací tábor z 2. svetovej vojny. Táborom nás previedli sprievodkyne, ktoré nám o tomto hrôzostrašnom mieste porozprávali. Zahynulo tu približne 1,5 milióna nevinných ľudí v plynových komorách, v dôsledku vyhladovania alebo ťažkých prác. Videli sme baraky, v ktorých prežívali v neľudských podmienkach, aj rampu, kde prebiehala „selekcia“. To znamená, že sa tu rozhodovalo o tom, kto ostane žiť a kto zomrie. Dych nám vyrazili osobné veci po mŕtvych väzňoch, ktoré v tábore ostali, aj smutné fotografie detí, ktoré tam tiež trpeli.
Je to miesto, ktoré by mal aspoň raz za život vidieť každý, aby sa na to, čo sa tu odohralo, nezabudlo a aby sa to už nikdy nezopakovalo. A tiež preto, aby sme si uvedomili, aké šťastie máme. Lebo ako sa vraví v jednej knihe: „Ak dlhší čas prežívame idylu, prestaneme ju vnímať a osud by nám preukázal neoceniteľnú službu, keby nás schmatol za golier a vyhodil dočasne na mráz.“ Takže ak sa nám nabudúce nebude chcieť napríklad ráno vstávať alebo budeme frflať na písomku v škole, zamyslime sa, či je to naozaj také hrozné.
Za to, že sme mohli získať takúto životnú skúsenosť, sa chceme poďakovať pani profesorke Hajdúovej, ktorá celý zájazd pripravila aj organizačne zabezpečila, a nám stačilo len naskočiť do autobusu a ísť.
Mgr. L. Fafráková