Ostatné tretie ročníky chodili na prax už dlhšiu dobu, zatiaľ čo my, III.A, sme sa na ňu dostali až o dva týždne pozdejšie. Bolo to z dôvodu objavenia COVID-19 prípadu v našej triede. Tieto ťažké dva týždne už našťastie pominuli a my sme šťastní, že sme sa konečne dostali do nemocnice.
Prvý deň, 21.9.2021, sme sa privítali s našimi vyučujúcimi profesorkami, ktoré boli veľmi rady, že nás vidia. No a my, študenti, sme boli nesmierne šťastní, pretože sme boli konečne všetci spolu. Najskôr sme sa prezliekli do uniforiem, potom sme si posadali, porozprávali sme sa a začali si preberať zásady typu: Ako sa máme správať na oddelení, ako máme byť oblečení, čo a kedy máme zapisovať. Potom sme začali písať poznámky, s ktorými nám pani profesorky pomáhali a konečne sme sa vybrali na prehliadku nemocnice. Museli sme ju absolvovať, aby sme vedeli, kde sa čo nachádza. Všetky potrebné informácie sme si zapisovali do malých zápisníkov. Počas prehliadky nemocnice sme mali množstvo otázok ohľadom praxe. Na záver sme sa odfotili v uniformách a išli naspäť do šatne, kde sme sa rozlúčili a prezliekli. Odchádzali sme v dobrej nálade a odvtedy sa nevieme dočkať ďalšej praxe.
Druhý deň na praxi, 23.9.2021, sme prišli v očakávaní a trošku sme sa báli. Mali sme ísť po prvýkrát medzi pacientov, prvýkrát sme sa mali cítiť ako sestry, ktoré naozaj pomáhajú ľuďom. Ešte pred tým sme sa naučili teoretické veci, dokončili sme si zošity a napísali poznámky. Mali sme veľa otázok a veľa stresu, ale naše profesorky nás upokojovali. „Dievčatá, no stress!“ to je snáď veta, ktorá v našej triede sedí na každé obavy.
Po prestávke sme išli na oddelenie vnútorného lekárstva. Na začiatok sme tam išli všetky tri skupiny. Pani vedúca sestra nám povedala ďalšie zásady chovania sa na oddelení, poučila nás o triedení odpadu a o dezinfekcii rúk. Po tejto prednáške sme si ukázali oddelenie. Zistili sme, kde sú aké pomôcky, kde je izba sestier, ošetrovňa a rôzne časti oddelenia. Po tejto prechádzke oddelením nám pani profesorky zadali jednoduchú úlohu. Mali sme ísť po dvojiciach do izieb a opýtať sa pacientov, či niečo nepotrebujú. Bol to naozaj zaujímavý pocit. Nájsť odvahu, vstúpiť do izby a začať viesť komunikáciu. Zdá sa to jednoduché, ale veru nie je. Prezliekali sme postele, merali tlak a tep, rozprávali sme sa s pacientmi, kŕmili sme ich a dokonca sme pomáhali podávať lieky. Vtedy sme sa cítili úžasne. Na oddelení sme boli len pár hodín, ale takí nápomocní ako vtedy, sme sa už dávno necítili. A to hovorím za celú triedu, pretože sme sa o tom bavili v šatni aj v triede.
Uvedomili sme si, akú zodpovednosť má naše budúce povolanie a aké náročné, ale predsa krásne je byť zdravotnou sestrou. No a to najdôležitejšie? Uvedomili sme si, akú cenu má naše zdravie. Tešíme sa na ďalšie zážitky a sme šťastní, že môžeme pomáhať ľudom.
Viktória Roxerová
3.A