Napriek dlhotrvajúcim snahám a úsiliu rodičov, učiteľov, zdravotníkov, štátnych zdravotných politík a preventívnych projektov namierených proti legálnym a nelegálnym drogám, drogy naďalej každoročne ničia a ruinujú veľké množstvo ľudských životov. Je užitočné, ak okrem prevencie, ktorá je základným pilierom boja proti drogám, vieme v prípade výskytu užívania drog nájsť príčiny užívania, pomenovať faktory, ktoré užívanie podporujú a udržiavajú s následným hľadaním riešenia života bez drogy.
Bolo by naivné si myslieť, že nášho regiónu sa tento problém netýka. Ak sledujeme dianie a život okolo nás, je nám jasné, že skoro žiadna rodinná, spoločenská alebo športová aktivita sa nezaobíde bez tzv. legálnych drog – alkoholu a tabaku. Pije sa a fajčí bez ohľadu na prítomnosť detí a mládeže. Keď sa v ktorejkoľvek triede na 2. stupni základnej školy opýtame, či si niekto vie predstaviť rodinnú oslavu /aj svoju/ alebo svadbu bez alkoholu, tak sa z celej triedy prihlásia jeden až traja žiaci. Často ani jeden. Deti a dospievajúci veľmi citlivo vnímajú prostredie, v ktorom žijú. Na základe svojich skúseností, zážitkov a vplyvov prostredia si budujú svoje postoje. Postoje k fajčeniu, alkoholu, drogám ale aj k nebezpečným novodobým nelátkovým závislostiam. V období dospievania, keď dochádza u mladých ľudí k fixácii postojov, je veľmi ťažké ich postoje meniť. U tých, ktorí sú k drogám tolerantní, prevláda argument, že to je normálne, lebo každý pije, fajčí, fetuje, užíva drogy. Z hľadiska prevencie je dôležité pomenovať, kto je „každý“. Otec? Mama? Súrodenci? Učiteľ? Kamarát? Lekár? .... Ak nám záleží na životoch detí a mládeže, pokúsme sa na túto otázku zodpovedne odpovedať. Aj v prípade legálnych drog skúsme byť mladým ľuďom príkladom v tom, že nie všetko, čo nám je dovolené, nám aj osoží.
V dnešnej dobe prestíže, prílišného tlaku na uplatnenie a výkon, neistoty a veľkého výskytu psychických chorôb je len krôčik od užívania legálnych drog k nelegálnym. Z výsledkov celoslovenského prieskumu TAD /tabak, alkohol a drogy/, ktorý bol naposledy v SR vykonaný v roku 2014 u 11-14 ročných, u 15-19 ročných a u učiteľov a koordinátorov prevencie na ZŠ a SŠ vyplýva, že výskyt a rozsah prvej skúsenosti s tabakom a tromi druhmi alkoholu, aj s účinkami alkoholu v zmysle podnapitosti u 11-14 ročných narastá alebo stojí príliš vysoko. Vek prvej skúsenosti s legálnymi drogami je stále vcelku konštantný (osciluje okolo 10 rokov) a nedarí sa ho ani znížiť, ba ani citeľne odsunúť do vyššieho veku. Zvyšovala sa vnímaná dostupnosť prakticky všetkých druhov drog, najmä však marihuany, pričom klesalo vnímanie rizika ich užívania (podľa výsledkov v ESPAD).
V oblasti užívania alkoholu sa podľa TAD prejavuje buď nárast alebo stabilizácia, a to aj v najrizikovejších spôsoboch pitia (nárazové pitie alebo „binge drinking“), s cieľom čo najrýchlejšie sa opiť. Pritom sa ukazuje, že u dievčat pitie alkoholu stúplo omnoho rýchlejšie než u chlapcov a dospievajúce dievčatá, ale aj mladé ženy, sa tu vo viacerých ohľadoch bezmála vyrovnali dospievajúcim chlapcom a mladým mužom. Mnohí odborníci sa prikláňajú k tomuto názoru: „Kedysi dievčatá vedeli variť ako ich mamy, teraz vedia piť, ako ich otcovia“. Mladí ľudia sa dnes pohybujú v prostredí, v ktorom je už úplne bežná ponuka aj nelegálnych drog. Napriek zákonným prekážkam a zdravotníckym výstrahám určitá časť mladých ľudí z rôznych príčin drogy napokon vyskúša. Ak nie tie klasické, nuž nové, syntetické typu „Legal highs“, alebo iné. Z nich po odpadnutí experimentátorov a zvedavcov sa postupom času vyčlenia podskupiny rekreačných, potom problémových užívateľov a nakoniec podskupina závislých. Čo je však možné a potrebné urobiť, je podpora všetkého toho, čo mladých k takémuto experimentovaniu nepodnecuje. Nie neúčinným strašením či iba prísnymi trestami a zákazmi, ale skôr vlastným príkladom a najmä reálnymi možnosťami takých spôsobov života a trávenia voľného času, ktoré pôsobia proti potrebe umelého úniku z neprijateľnej reality a proti hľadaniu náhradných spôsobov života namiesto ich skutočného žitia.
Nedávno som sa stretla s dvomi mladými ľuďmi, ktorí sú už takmer päť rokov súčasťou komunity, v ktorej sa zbavili svojich závislostí. Na otázky ohľadom ich denného režimu obaja zhodne povedali, že medzi prvými činnosťami, ktoré každé ráno urobia, je ich fyzický úkon „sebaobjatia“. Sebaobjatie znamená sebaprijatie. Prijať sa napriek minulosti, pádom a chybám tak, aby dokázali prijať iných, ich pomoc a potom sekundu za sekundou svoj život meniť k lepšiemu.
